Beháme, lebo sme závislí!
Závislí na nezávislosti, ktorú nám dáva beh!
Fakty zo Stupavy
nové, preteky
Milan Haba nám poslal postrehy z Behu na Pajštún, ktorý absolvoval v sobotu 18. februára vedno s naším šprintérom Paľom Rigom. Ako vidieť, Arnold poňal preteky v ozaj tréningovom rytme. Paľo neskôr tvrdil, že ho baví nehať dlhé trate, lebo nebol vôbec unavený. Čo na to povedať, keď dosiahol výsledný čas 1:22 hod? Paľova skutočná sila sú šprinty a tých sa musí držať. Keďže je však ešte február, neuškodí ani dlhý beh.
Tu je Arnoldovo svedectvo:
Trať merala aspoň podľa propozícií 12,5 km. Štart aj cieľ bol v amfiteátri Stupava pri pivárničke "Točka". Prakticky celá trať sa bežala po snehu. Po štarte sme sa napojili na žltú turistickú značku až do Borinky a potom po červenej na Pajštún. Vzhľadom na to, že Paľo Rigó je šprintér a trať bola aj veľmi klzká, na Pajštún sme išli pomaličky spolu. Z hradieb sme si pozreli aj okolie a dolu do Stupavy sme už bežali na moju žiadosť svojím tempom. Výsledné časy neboli podstatné. Dôležité bolo zdolať ťažkú trať. Paľo dosiahol výsledný čas okolo 1:22hod a bol najmladším pretekárom. Ja tuším 1:19hod. Presné výsledky budú neskôr. Mne osobne sa páčila pravá zimná bežecká atmosféra s vôňou chutného guláša v krásnom prostredí.A ešte niečo aj z profesionálneho hľadiska. Paľovi som ukázal jednu významnú osobnosť, pravidelného účastníka hlavne dlhých behov, maratónov a ultramaratónov, riaditeľa Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave MUDr. Ľubomíra Okruhlicu, s ktorým sme spoločne absolvovali časť trate. Večer, keď som si potom čítal výsledky Suchovskej 15 tak som zistil, že po dobehnutí 12,5km trate v Stupave sadol do auta a o dve hodiny už bežal 15km v Suchej nad Parnou. Klobúk dole pán doktor. Je to príklad správnej cesty pre pacientov, ale aj pre nás všetkých. Odporúčam prečítať si článok v novom čísle časopisu RUN.
Chvíľu sme čakali aj na oficiálne výsledky. Teraz už sú k dispozícii a tak môžeme konštatovať, že:
– Milan obsadil v kategórii mužov do 49 rokov druhú priečku časom 1:19:53 hod. Vyhral P. Brezovský za 1:17:20 hod. Štartovali len títo dvaja pretekári.
– Paľo súťažil v elitnej mužskej kategórii a s výsledným časom 1:22:03 hod skončil na deviatom mieste. Vyhral Michal Kubiš z CK Stupava (1:07:00 hod) a čo je zaujímavé, na druhom mieste dobehol náš kamarát z malackého bežeckého spolku BKVP Paľo Jánoš (1:07:22 hod). Gratulujeme.
– Inak štartovalo len 22 bežcov, z toho tri ženy. Mládežnícke kategórie neboli ani vypísané. Pre našich bežcov to bol dobrý tréning do ďalších týždňov.
–TK AC–
Prognózy pred štartom 1. kola MSBP
nové, zaujímavosti
Na webovej stránke BK Hodonín napísal riaditeľ súťaže Pavel Bíla svoje prognózy pred nastávajúcim 4. ročníkom Moravsko-slovenského bežeckého pohára. Dovoľujeme si citovať niečo z jeho slov:
Kategória MUŽI:
Letos to vypadá (to je můj názor), že soutěž ovládnou v Mužích běžci ze Slovenska.
Proč ?
Obhájce Luděk Durďák se rozhodl zkusit na jaře i na podzim maraton. To samé mají v plánu i Dušan Tomčal a Jirka Škrobák. Takže si myslím, že Tomáš Zavadil a Jakub Valachovič mají velkou šanci na absolutního vítěze. Navíc je tu Mirek Hlúpik, pokud bude chodit pravidelně - tak na něho vsadím všechny drobné.
Jakub Valachovič žiaľ taktiež nebude môcť atakovať toľko bodov ako v minulom roku. Môžu za to dva kardinálne dôvody, ktoré vysvetľuje sám pretekár: „V prvom rade chodím do zamestnania, ktoré mi síce ponúka dostatok flexibility, čo sa týka času cez týždeň, ale každú druhý týždeň v mesiaci pracujem celý víkend od rána do večera. Z tohto dôvodu len sťažka budem môcť chodievať na toľké množstvo pretekov, aké som absolvoval minulý rok. Druhý dôvod je, že podobne ako vlani sa moja príprava podriaďuje dráhovej sezóne. Tento rok som sa dohodol s priateľmi z Břeclavi na tom, že im pomôžem v ich účinkovaní v 1. lige družstiev. Okrem mítingov v rámci Grand Prix Slovakia tak budem svoj program smerovať i na české tartanové ovály a zostane mi menej času na pohár.“ Také sú žiaľ fakty. V prípade Jakuba Valachoviča to vyzerá tak, že úvodné tri podujatia MSBP by mal v prípade pevného zdravia absolvovať na sto percent a možno spočiatku naštartuje ďalšiu honbu za pohárovými bodmi. V priebehu sezóny sa však jeho lov iste výrazne spomalí a šancu dostanú súperi. Domnievame sa, že ak Tomáš Zavadil bude rovnako aktívne, ako vlani chodiť na jednotlivé podujatia, mohol by zvíťaziť v celkovom poradí. Úprimne povedané, zaslúžil by si to. Ostatní naši muži Jano Matúš a Julo Ožvold ani v minulej sezóne neprikladali poháru príliš markantný význam a ani v tejto sezóne sa nechystajú útočiť na popredné priečky. U Jana zostáva priorita dráha (podobne ako u Jakuba) a Julo si pripravuje vlastnú paletu pretekov, ktoré ho budú lákať. Jeho momentálnou výzvou zostáva polmaratón v Bratislave v apríli, kde chce útočiť na osobné maximum. Pavel Bíla možno nedopatrením zabudol spomenúť z mužských favoritov Ľubomíra Rehuša, ktorý počas sezóny podával porovnateľné výkony ako Miro Hlúpik. Toto skalické duo bude zrejme opäť žralokom vo vodách MSBP.
Milan Haba by mal zaútočiť na vyššie priečky v kategórii mužov nad 40 rokov. Minulú sezónu vynechal zo začiatku mnoho pretekov v pohári, čo ho stálo lepšie umiestnenie.
kategória ŽENY:
Ženy: ,, babo raď ,, - tak zde jsem vedle, jak ta jedle. Pokud nebude tak ,, blbnout ,, v tréninku Katka Hofírková - tak by měla vyhrát. Bohužel její výkony na závodech v posledních měsících - jedno velké trápení. Miloslava Smyková bude pravidelně bodovat a tak obhájí titul. Snad se objeví nějaká nová běžkyně a tuto nejslabší kategorii oživí.
My naopak Katke Hofírkovej do novej sezóny veríme. V tréningoch sme sa zameriavali na to najdôležitejšie – zdokonaľovanie techniky. Katka má veľkú nevýhodu – ako členka našej ekipy na moravskej strane trénuje takmer nonstop sama. Preto sme sa už raz stretli na tréningu v blízkej Břeclavi a v tomto trende musíme, ak chce Katka behať lepšie výkony, pokračovať. Jedno veľké Katkine plus je, že je húževnatá a nenechá sa odradiť neúspechmi, ktoré v minulom roku prevýšili úspechy. Dosť bolo trápenia! Katka však, ešte stále vekom juniorka, bude tiež mať svoje povinnosti na dráhe. Minulý rok aj vplyvom slabej výkonnosti dráhu až na výnimky vynechávala, čo by sa tento rok malo zmeniť. Jej azylom bude zrejme AK Hodonín, za ktorý by mala získavať body v súťaži družstiev žien a taktiež brniansky Olymp, kde bude bojovať vedno s družstvom junioriek. Prioritou je pravda dostať sa na takú úroveň, aby mohla Katka behávať solídne výkony na úrovni majstrovstiev Českej republiky. MSBP bude musieť ustúpiť na vedľajšiu koľaj. Avšak napriek tomu bude mať naša moravská spojka dosť času na jednotlivé kolá pohára a v prípade rastúcej výkonnosti, o ktorej nepochybujeme, by mala podávať lepšie výkony. Ženy nad 45 let: Marta Durnová vyhraje i tuto novou kategorii před Janou Klimešovou a Gabrielou Janíkovou.
V tomto prípade už záleží len na tom, aby Gabika chodila na väčšinu podujatí. Jana Klimešová i Marta Durnová sú výkonnostne lepšie pretekárky, navyše Marta Durnová minulý rok absolvovala všetky preteky pohára. My, vrátane Gabiky, kvitujeme nápad zaviesť kategóriu žien nad 35 rokov. Gabika by sa mala pokúsiť o víťazstvo v Grand Prix Záhoria.A ďalej?
Jedným z cieľov je ešte zapojenie našich chlapcov Lea a Tibora do kategórie dorastu a pokúsiť sa ovládnuť mládežnícku súťaž.
Prvé kolo sa koná túto sobotu (25. 2.) v Prusinoviciach (Rohálovská desítka). Ide o jedny z najznámejších pretekov v Českej republike, tradične sa tu stretávajú top bežci z Česka, Slovenska, ale nastupujú tu aj zahraniční kvalitní pretekári. Ide teda o ostrý štart do nového ročníka. Z našej ekipy by mal štartovať Jakub Valachovič a Katka Hofírková.
V sobotu na Pajštún
Milan Haba ide na Pajštún. To samo o sebe nie je až taká senzácia, ale podstatné je, že ide behať preteky a berie so sebou aj Paľa Riga. Cez víkend budú teda niektorí z nás v akcii.
Podľa propozícií meria trať 12,5 km a štartuje sa v Stupave. Sprvu som si myslel, že pôjde o krátky, zato však náročný beh z Borinky po červenej turistickej značke. Táto trasa je obľúbená tréningová destinácia Jula Ožvolda, kde sú kopčeky v ktorých rád naháňa silu, rýchlosť a vytrvalosť. Zo Stupavy sa dá na Pajštún (kto nevie, ide o krásny hrad, síce zrúcaninu, v Malých Karpatoch) dostať rôznymi cestičkami, napríklad ja a Julo sme robili okruh Riedkeho vŕšku a pozdĺž Vápenného potoka. Sám som zvedavý, kadiaľ organizátori bežcov vyženú a už teraz netrpezlivo očakávam postrehy Milana. So sebou berie ešte nádejného šprintéra Paľa Riga, ktorý na preteky chce ísť, čo je prekvapivé, nakoľko šprintéri sa obvykle dlhých dištancií boja ako čert kríža. Ak majú behať niečo dlhšie ako 500 metrov, odrazu je im zle, majú zimnicu, zistia, že sú zranení, unavení atď. Paľo si v tomto období môže dovoliť štarty na dlhé vzdialenosti, keďže aj šprintéri potrebujú nejakú vytrvalosť. Postupom času bude musieť rozvíjať najmä maximálnu rýchlosť, techniku a štartové reakcie, ale to je už kapitola budúcich dní. V sobotu 18. februára teda môžeme držať palce našim dvom pretekárom. O týždeň nato štartuje Moravsko-slovenský bežecký pohár podujatím v Prusínoviciach na 10 kilometrov a v Bratislave sa uskutočnia druhé preteky Zimnej desiatky. Začína to opäť žiť!
Jakub Valachovič
Zimný spánok? Uhorková sezóna?
postrehy a komentáre
Ak sa dlhší čas nič zaujímavé nedeje, ak sa politici neškriepia v parlamente, ak v auguste hokejisti nenaháňajú puk alebo plážoví volejbalisti vo februári neprehadzujú loptu cez sieť – zvykne sa hovoriť, že konkrétni majú uhorkovú sezónu. K februáru mi však uhorky nesedia a preto sa natíska vysloviť výraz – zimný spánok. Ale pozor! Ani to nie je to správna formula.
V zime pretekov ozaj ubúda a ľudia, ktorí nebehávajú by si azda pomysleli, že bežci odpočívajú. Kdeže – o nejakom leňošení nemožno ani uvažovať. Paradoxne práve vtedy, keď športovci nie sú na očiach verejnosti, pracujú protagonisti azda najtvrdšie za celý rok. V období pretekov je to už len ladenie a udržiavanie optimálnej formy. Gro všetkej driny sa začína v tzv. uhorkovej sezóne.
Toho času je aj náš bežecký program jasný. Behať v rôznych tempárskych hladinách, zhltnúť množstvo kilometrov a obrniť sa fyzickou výbavou pred nastávajúcou hlavnou sezónou. Ak prídu aj nejaké preteky, stále sú len ostrejšou formou tréningu. Tohtoročná zima nám ponúka všetko možné – mrazy, sneh, blato, dážď, vietor... Bezpochyby netrénujeme len telo, ale, a to je najpodstatnejšie, ducha. Preteky sa neraz rozhodujú na báze psychickej odolnosti, ktorá nie vždy absolútne korešponduje s fyzickým fondom.
Našťastie v zime jestvujú športy, ktoré ponúkajú únik od neustáleho behania – korčuľovanie, bežecké lyžovanie. Priznám sa, že na jeseň som už netrpezlivo očakával zimu, aby som mohol behať na lyžiach a chvíľu dal pokoj bežeckým teniskám. O nejakom permanentnom bežkovaní sa však nedá hovoriť, keďže snehu je na Záhorí málo a hoci teraz výdatne sneží, prognózy neveštia nič dobré a zrejme sa pokrývka neudrží. Takže, pokiaľ práve za snehom nevyrazím, musím naďalej zostať pri behaní, a to neraz v spomínaných náročných podmienkach (blato, mokro, inokedy, ľad a zima).
Už som viackrát spomenul, že mnohí z nás celkom cielene vynechávame halovú sezónu. Sám som presvedčený, že pre vytrvalcov je hala zbytočná a maximálne nám môže rozbiť tréningovú prípravu. Z našej partie využili halové preteky len chlapci Tibor Horváth a Leo Cimerman, ale tí musia brúsiť techniku, rýchlosť a zbierať cenné skúsenosti. A na to je hala ideálna. My ostatní budeme teraz navzdory rozmarnému počasiu zvyšovať fyzickú kondíciu a koncom marca sa pustíme do špeciálnejších tréningov. Kúpil som si ešte v decembri nové stípliarske tretry a už pomaly na mňa prichádzajú stavy, že sa teším až sa do nich obujem. Únava z minulého roka je preč a telo s mysľou sa už tešia na nové výzvy v budúcej sezóne. A tak to má byť!
Jakub Valachovič
Slnečná nedeľa nás lákala na bežky
Mrazy, ktoré už niekoľko dní pretrvávajú na Slovensku, sa výrazne podpísali i pod to, že v Malých Karpatoch sa konečne dá behať na lyžiach. Pravda, už predtým boli občasné náznaky snehu, ale až posledné dni sa dá hovoriť o stálych podmienkach, ktoré si zaslúžia hodnotenie – veľmi dobré. Uplynulý víkend sčasti odčinil snehové suchoty posledných týždňov. Ešte v utorok 7. februára som na portáli Nabežky.sk označil podmienky v Karpatoch za podpriemerné. Vybral som si totiž termín lyžovačky, ktorý bol, mierne povedané, nevhodný. Krutý mráz znásoboval prudký vietor, ktorý z niektorých chodníkov sfúkal väčšinu snehu a odkryl ľad a kamene, a inde nahnal metrové záveje. Rozčarovanie z utorka mi vynahradil víkend.
Slnečno, len slabý vetrík a množstvo bežkárov, ktorí vyžehlili stopu na malokarpatských hrebeňoch. Tak vyzerala situácia cez víkend. Lyžiarske stredisko Baba prvýkrát praskalo vo švíkoch a správcovia zjazdoviek si aspoň sčasti lízali rany, ktoré im symbolicky pripravila slabá zima. Aj bežkári sa vydali do hôr. Na okruhu sa dali uplatňovať oba lyžiarske štýly a mnoho ľudí to využilo. Snehu je stále na určitých miestach málo, ale kým pretrvávajú mrazy, máme aspoň istotu, že ho nebude menej.
Bol som dohodnutý s Julom Ožvoldom, že pobeháme na lyžiach zopár kilometrov. Pravda, Julo mal bežky obuté len druhý raz v živote, takže to bolo poznať. V rámci lyžiarskeho servisu si Julo požičal kompletnú výbavu na bežkovanie a ešte mu servismani namazali skĺznicu modrým stúpacím voskom. Aj tak sa mu lyže v kopcoch pošmykovali a chudák Julo mal čo robiť. Počas krátkeho času, čo sme spolu strávili, som skúšal Jula zasvätiť do techniky striedavého a súpažného klasického štýlu. Je pozoruhodné, že bežkovanie a atletický beh má určité spoločné atribúty. V prvom rade – bežkár by mal byť predklonený vpred a tlačiť boky (zadok) do smeru jazdy. Pri dokončovaní kroku by sa mala jeho noha dopnúť (vyrovnať) až do takej polohy, aby päta zvierala s lyžou čo najväčší uhol. Julo taktiež minimálne využíval palice, spoliehal sa len na nohy (ako v behaní). V závere však jeho technika naberala na kvalite a postupom času sa bežkovať naučí. Je to skvelá príprava na hlavnú atletickú sezónu.
Ja som po spoločnom behaní s Julom otočil svoje šípy smerom k červenej značke, ktorá po hrebeni Malých Karpát vedie na Biely kríž. Ide o tzv. Štefánikovu magistrálu, ktorá pretína celé Malé Karpaty. Slnko hrialo a človek sa napriek tuhej zime mohol počas lyžovania tešiť hrejivým lúčom. Po utorkových závejoch, ktoré som prekonával od Troch kamenných kopcov až ku Konským Hlavám nebolo pamiatky. Stopa bola pevná, vyžehlená. Vyhladený prachový sneh bol veľmi rýchly a dokonca aj moje mäkké a kratučké bežky svišťali snehovým korytom ako o preteky. Zvolil som tiež len modrý vosk a naniesol ho na krátku časť skĺznice. Každú chvíľu som čakal, že narazím na miesta, kde sneh nie je, ale nedočkal som sa, chvalabohu. Opticky najviac ho bolo pod Somárom, kde bežkársky chodník opúšťa chvíľu červenú značku a vedie popod kopec. Celkovo som mal v nohách v závere aj s krúžením po bežeckom okruhu cez 45 kilometrov. Pôžitok z rýchlej jazdy po slnečnej krajine však stál za to. Vrelo odporúčam!
Jakub Valachovič
V hale Elán chlapci behali s elánom
preteky
Bratislava (10. 2.). Vydarený štart majú za sebou podaktorí členovia našej bežeckej partaje. Na piatkových pretekoch v hale Elán s názvom Brána k olympiáde sme mali v akcii troch našich mládežníkov – dorastencov Lea Cimermana, Tibora Horvátha a Pavla Riga. V skratke stačí povedať, že všetci si porobili osobné rekordy, čo bolo predmetnou podstatou nášho piatkového výletu. 
Paľo Rigó je nový objav našej skupinky. To, že má rýchlosť v členkoch danú prirodzene je zrejmé, ale až v piatok o tom presvedčil ľudí prítomných v hale Elán. Pavol si vyskúšal svoju premiéru na 60 m a 200 m a navyše ho tréner výpravy AC Malacky Vladimír Handl zaradil do malackej štafety k žiakovi Michalovi Mecháčkovi, dorastencovi Richardovi Jurovatému a juniorovi Marcovi Adrienovi Drozdovi. Pred štartom behu na 60 m mi stúpol tlak, keď mi Paľo vrátil novučičké šprintérske tretry, ktoré som mu priniesol. Argumentoval s tým, že ho trochu tlačia na bokoch. Moje vysvetlenie, že beží len 60 metrov a tretry nie sú na to, aby sa človek cítil ako v bavlnke, ale aby podával čo najoptimálnejšie výkony, padalo na neúrodnú pôdu. „Ja pobežím radšej v teniskách,“ presviedčal ma a tváril sa rozhodne, čo ma privádzalo do zúrivosti. Bolo len pár minút do štartu, tretry si doteraz Paľo nemal možnosť poriadne vyskúšať. No aj napriek tomu som si bol istý, že Paľo by prvotné nepohodlie v obuvi pokojne prekonal. Rozhodne som ho nemal chuť presviedčať pred prvým behom na 60 m, ktorý sa blížil každým okamihom a aspoň som mu vytĺkol z hlavy nápad bežať v teniskách. Požičal si Leove tretry na dlhé trate a v nich aj zakľakol do štartových blokov. Hneď na začiatok prešiel krstom ohňom, keď bežec vedľa neho, v druhej dráhe, predčasne vyštartoval a šprintéri sa museli vrátiť späť do blokov. Nebál som sa, že by ulial Paľo, ktorý máva štarty skôr pomalé a na reakcii ešte treba popracovať. Druhý štart vyšiel a Paľo sa mohol pustiť do boja. Figuroval v predposlednom rozbehu s chlapcami, ktorí podľa časov mali byť slabšími bežcami ako náš Rigó. Paľo totiž nemal ešte v tabuľkách žiadny výkon a to ho odsunulo až na chvost všetkých účastníkov. Napriek tomu sa našiel súper, ktorý nášho šprintéra porazil – Patrik Garai z Nitry finišoval prvý (7,68 s) pred Rigóm (7,71 s). Na to, že Paľo trénuje v provizórnych podmienkach len niečo cez dva týždne, je to slušný výkon. Navyše náš bežec má ešte rezervy v technike, v závere nefinišoval v predklone, ale ako exotický zjav v záklone. A znakov, ktoré svedčili o tom, že Paľo je ešte nováčik bolo viacero. Tipovali sme, že Paľo má možno šancu na 7,60 s aj bez tréningu a v podstate to potvrdil. 
V druhom behu na 60 m (systém na 60 m na týchto pretekoch je taký, že každý má nárok bežať dva behy – prvé rozbehy sa delia podľa časov v tabuľkách, druhé podľa časov dosiahnutých v prvom rozbehu), Paľo (v červenom drese) štartoval so súpermi, ktorí ho mali viac potrápiť a mali aj lepšie osobné rekordy, ako tí, s ktorými bežal v prvom rozbehu. Ja a Arnold sme medzitým donútili Paľa k tomu, aby si obul tretry na šprint a prestal otravovať. Mám názor, že šprintér je rozmaznaný druh atléta, ktorému väčšinou nič nevyhovuje. Raz je veľmi zima, inokedy veľmi teplo, raz fúka, inokedy nefúka a nie je teda žiadna podpora, raz je únava, každú chvíľu zranenie a podobne. Hotová hrôza – a týka sa to aj šprintérov, ktorí atletiku nerobia na svetovej báze. Je však pravda, že keď sa podmienky optimalizujú, napriek rozmarným prejavom chovania, šprintéri predvádzajú zaujímavé divadlo. Paľo v druhom rozbehu zase predviedol, že je ešte neskúsený (absencia tzv. šliapavého behu, ale hneď beh švihový, pričom Paľo sa hneď postaví a nevyvinie dostatočnú rýchlosť, v závere finiš v záklone, krátky krok...). Napriek dobrému štartu na konci ťahal za krátky koniec a finišoval v čase 7,83 s. Celkovo obsadil 32. miesto, čo je samozrejme nulový výsledok, ale išlo nám o test jeho schopností. A tým prešiel – Paľo môže čochvíľa behať úplne iné časy. Lepší prejav predviedol Paľo v štafete na 4x200 m. Keďže nemá zžité odovzdávky štafetového kolíka, radšej ho Vlado zaradil ako „rozbiehača“. Paľo sa blysol nádherným behom, peknou prácou rúk a suverénnym prejavom. Nasledovala kostrbatá odovzdávka kolíka s Michalom Mecháčkom. Škoda, že som nestopol jeho dvojstovku, Vlado Handl tvrdil, že to bolo niečo okolo 24 sekúnd. Každopádne štafeta chlapcov dosiahla výkon 1:40 min, čím skončila v celkovom poradí druhá za Trenčanmi (ich čas 1:36 min). Vlado začal uvažovať o postavení štafety na dorasteneckom a juniorskom šampionáte a Paľo by tak mohol byť prvý z našej ekipy, ktorý by štartoval na majstrovstvách Slovenska v novom roku. Paradoxne, trénuje u nás najkratšie.
A na záver Paľovho predstavenia prišlo k rozporuplnej situácii. Po štartovom výstrele sa ozval výstrel druhý – opäť bol niekto rýchlejší! Bežec vo vedľajšej dráhe sa hneď po druhom výstrele chytil kajúcne za hlavu. Mysleli sme si, že nie je pochýb o tom, kto porušil pravidlá. Aké bolo prekvapenie, keď asistentka rozhodcu dala červený terčík nášmu Paľovi Rigovi. Iste, v jeho prípade nemôžeme byť úplne objektívni, ale uliaty štart nevidel nik z nás. Ani u druhých pretekárov. Reakcia Paľa bola podľa techniky extrémne rýchla 0,035 tisícin sekundy. To by však v praxi vyzeralo inak – aj z vrtuľníka by bolo vidieť, že Paľo vybehol skôr. Nechceli sme tomu veriť, ale rozhodnutie vrchného rozhodcu sa nedalo zmeniť. Keďže sa štartovalo zo záťažových blokov, zostáva jediné vysvetlenie, že Paľo spravil v blokoch pohyb, ktorý nemal navonok nič spoločné so štartovou reakciou, ale systém ho vyhodnotil ako uliaty štart. Nebolo by to nič nové – podobné veci sa stávajú i na svetových mítingoch a neraz sú predmetom sporov a emócií. Lenže ani to sa nám úplne nezdalo a rozhodnutie nás dopálilo. Nedalo sa však nič robiť. Isté je, že kontroverznejšie rozhodnutie som v atletike hádam ešte nevidel. Paľo si aspoň vyskúšal hneď na úvod, ako chutí pokazený štart, ale z pretekov mal aj tak veľmi dobrý pocit.
Podobne nás potešili Leo a Tibor. Leo teraz miesto tréningov pracuje na brigádach a chodí unavený ako pes. Neveril som, že by bol schopný podať nejaký kvalitný výkon. Tibor sa naopak lepší míľovými krokmi (na rozdiel od Lea nechodí na brigády a má tak čas na trénovanie), a hoci to stále nestačí na talentovaného Lea, je evidentné, že každým dňom je z Tibora kvalitnejší bežec. Pred štartom som vytýčil chlapcom ciele, ktoré boli veľmi skromné. U Lea som chcel, aby vyskúšal bežať kilometer pod 3:10 min, u Tibora pod 3:20 min. Leo sa zdesil, tvrdil, že na toto nemá. Hnevalo ma to a vysvetľoval som mu, že ak nie je schopný bežať aspoň za 3:10 min, bude to veľmi zlý ukazovateľ. Keď sa išli rozcvičovať, vyzeralo to, akoby nastupovali pod šibenicu a nie na štart pretekov. Prechádzal som sa po hale a mal sto chutí prskať síru. Na to všetko sa ma Leo spýtal, či môže behať v teniskách. V behu na 1000 metrov spojili organizátori dohromady chlapcov a dievčatá. Leo a Tibor s tým nerátali a pribehli až neskôr, keď ich organizátori volali. Museli sa teda od začiatku prebíjať dopredu, čo ma dráždilo. Ale zvládli to a v ďalších okamihoch sa mi nálada vylepšila. Leo totiž udržal ostré tempo (prvá dvojstovka za 31 sekúnd – šialené) a v poslednom kole bolo zrejmé, že môže zaútočiť na čas pod tri minúty. Podarilo sa – v cieli mal Leo 2:59,18 min a Tibor 3:10,94 min. Chlapci ma prekvapili, samozrejme, Tibor v závere doslova šprintoval do cieľa, keďže mal množstvo síl. Istotne mal na lepší čas – ale však, Tibor... ! Ten chlapec máva vždy hluchú medzihru, keď sa šetrí na záverečné metre. Ale napreduje a postupne si azda začne veriť viac. Chlapci mali z výkonu veľkú radosť, aj keď opäť skončili porazení. Ale len ťažko môžu teraz držať krok s bežcami, ktorí s ľahkosťou utekajú pod 2:50 min. Chce to veľa odhodlania a prekonávania – a je len otázka času, kedy aj to bude. Jakub Valachovič
Novosti a novinky
Na dlhšiu chvíľu sme sa odmlčali a za ten čas sa nazbieralo toľko udalostí, že ťažko sa rozhodnúť, od ktorej začneme. Skúsme pominúť časovú os a najprv spomenúť to najdôležitejšie.
Morák opäť v Poole – dobrý pocit z behu
preteky
Juraj Moravčík si v rámci tréningu opäť otestoval sily na päťkilometrových pretekoch v Poole Parku. V sobotu 4. februára však dosiahol svoj najslabší výkon, aký kedy v tomto seriáli zabehol – 17:09 min. Oproti predchádzajúcemu víkendu, keď trať ovládli juniori z Poolu, a najmä Richard Horton, ktorý časom 15:18 min utvoril nový traťový juniorský rekord, sa teraz štartové pole skladalo iba z „hobíkov“. Juraj bol horúcim favoritom na výhru. Viac sme však očakávali zlepšenie času, aspoň pod úroveň sedemnásť minút. Podľa Moráka panuje v Anglicku tuhá zima a ťažko sa trénuje. Aj v sobotu to nebolo inak. „Bežalo sa mi ľahučko a iste lepšie, ako pred týždňom. Bola však hrozná zima. Mrzí ma slabučký čas, ale okrem zimy je to spôsobené aj tvrdými tréningami, ktoré mám naordinované. Prakticky neladím, preteky sú teraz len súčasťou tréningu,“ priznáva Morák. Tešiť ho aspoň môže víťazstvo. Na druhom a treťom mieste skončili známi súperi slovenského bežca Marcos Sanz a Mike Grist z Poole Runners. Sanz pribehol v čase 17:25 min, Grist za 17:27 min. Morák už na jeseň ukázal, že je schopný vyladiť za celkom krátky čas a behať o minútu lepšie časy. A iste to nie je všetko, čo môže Juraj predviesť. „Už sa teším na leto,“ podotýka náš bežec v Anglicku.
-TK AC-
Skutočné (seba)prekonávanie na Kuchajde
preteky, foto: www.behame.sk
Druhé kolo dvojmíľového behu Bratislavou bolo o skutočnom sebazaprení. V nedeľu 5. februára bola ortuť teplomera opäť pod hranicou -10 stupňov. Na zamrznutom jazere Kuchajda sa korčuľovali ľudia a na brehu sa medzitým skupina hrdinov pripravovala na preteky. Táto súťaž sa nazýva aj Behom sebaprekonávania. Iste – je jednoduchšie sa prekonávať v apríli ako vo februári. Túto nedeľu totiž bežci neprekonávali len seba, ale aj vietor, chlad a ... samozrejme súperov. Z Malaciek cestovala do Bratislavy trojica členov našej ekipy. Milan Haba – to je extrémista, ktorý za víkend spraví troje pretekov alebo v zámockom parku obkrúži tridsať kilometrov. Museli by motyky padať z neba, aby Arnold zostal doma a skonštatoval, že „do tohto teda nepôjdem!“ Ale dvojica Leo Cimerman a Tibor Horváth? Dvojka, ktorá v reedukačnom centre mohla stráviť voľnú nedeľu spoločenskými hrami, prípadne loptovými športmi vo vyhriatej telocvični, zvolila nezávideniahodnú alternatívu – dobrovoľne ísť mrznúť do Bratislavy. Leo pritom prakticky každý deň v týždni trávi čas na brigáde a chodí unavený až vo večerných hodinách. Potom ešte nájde v sebe silu a ide si zabehať.
Tibor trénuje s Jakubom Valachovičom, ktorý v centre, podobne ako Milan Haba, pracuje. Práve Tibor zaznamenal v posledných dňoch nárast formy. „Už som si myslel, že Tibor je odpísaný a namiesto kĺbov má v nohách drevené prične. Kým sa tento človek naučí niektoré prvky abecedy tak to so sebou prináša komické situácie. Ale ja sám som nebol nikdy príliš pohybovo nadaný, tak mám pre Tibora veľké pochopenie,“ vraví Jakub, ktorý na dvoch míľach neštartoval pre pracovné povinnosti. Tibor sa v poslednom čase zdokonalil v držaní tela. Ruky už nerozhadzuje ako na manifestácii a dokonca sa snaží zdvíhať kolená. Štvrtková generálka pred pretekmi spočívala v úsekových výbehoch na Vápennú, druhý najvyšší kopec Malých Karpát. „Na Leovi bola vidieť veľká únava z náročného pracovného týždňa. Tibor vyznieval sviežo a dosahoval hodnotnejšie časy ako ja alebo Leo,“ priznal Jakub, ktorý bol z toho všetkého mierne frustrovaný a zároveň potešený. V sobotňajšej rozcvičke to bol „starý“ Tibor. Všetko hralo proti nemu – prekvapujúco vonku bola zima, fúkalo, bol unavený, hladný, mal slabé nohy. Hoci na programe bola len rozcvička a tri svižné stovky na nabudenie a techniku, tretiu sabotoval. Dostal vynadané a opäť sme si pomysleli – starý Tibor, chýbajú mu vlastnosti bojovníka. To bude teda v nedeľu výkon, hovorili sme si. Mýlili sme sa. 
Na štarte nedeľňajších dvoch míľ sa Tibor bez rozpakov postavil na štartový rošt. Hneď vedľa najväčšieho favorita na víťazstvo Tomáša Palkoviča z Holíča (to sa rýmuje – ale nebol to úmysel...). Leo Cimerman sa schoval za Tibora. Arnold so šatkou cez ústa pri svojej výške trčal spomedzi súperov ako stĺp. Predštartová meditácia isto všetkých bežcov potešila. Pri mínusových teplotách nemali pretekári zrejme nič iné na mysli, len meditovať. Potom sa odštartovalo. Tibor Horváth začal pekne zostra. Prvých pár sto metrov bežal vedno favoritov – Tomáša Palkoviča alebo Reného Valenta. Leo sa držal za ním. „Mal som samozrejme dosť práce sám so sebou, ale po očku som sledoval oboch chlapcov. Tibor vyrukoval s takým suverénnym dojmom, že som si myslel, že po pár metroch zastaví a vzdá to,“ rekapituloval prvé minúty pretekov Milan Haba, ktorý v nedeľu pôsobil de facto vo funkcii trénera oboch chlapcov. Postupom času sa Tibor prepadával v poradí, ale stále udržiaval také tempo, aby si zabehol osobný rekord. „Navyše som mal pocit, že Tibor beží oveľa technickejšie, ako predtým,“ konštatoval Milan. Aký bol konečný čas nášho bežca? Nuž – to sa dozvieme, keď usporiadatelia zverejnia výsledky na webe. Ale podľa kusých správ zabehol Tibor čas pod 12:30 min, čo je nový osobný rekord na tejto trati. Pravda – nie je to žiadny zázrak, ale každé zlepšenie sa počíta. Čo Leo? Naňho by sme azda aj zabudli. Ako sme už písali – v týchto dňoch prakticky netrénuje. Stále je nikde na brigáde a hoci manuálne pracuje, atletický tréning to nie je. Napriek tomu bežal v nedeľu na úrovni svojho najlepšieho času (11:19 min). Arnold odhaduje, že to mohlo byť okolo 11:20 min. V tom prípade by Leo mal stabilne na takéto časy a ak by (dúfame) sa jeho vyťaženosť na brigádach zminimalizovala, mohol by natrénovať na solídnejšie časy. Talent na to má.
Milan Haba podľa vlastných slov bežal nad úrovňou 13 minút. Budeme múdrejší, keď sa dozvieme výsledky. „V tom mraze boli výkony chlapcov veľmi pozitívne. Bojovali a to je sympatické,“ vravel Milan.
-TK AC-
Gabika na polmaratón v drese energetikov
Zaujímavú správu máme aj od Gabiky Janíkovej. Tá sa prihlásila do súťaže o voľné štartovacie vstupy na polmaratón, ktorý sa koná v rámci City maratónu v Bratislave. Jej vylosovanie nie je vtip, hoci sa preteky konajú presne v nedeľu na 1. apríla.
Západoslovenská energetika oslavuje deväťdesiat rokov svojej existencie a pri tej príležitosti budú jej značku reprezentovať bežci, ktorí sa zapojili a boli vybratí v súťaži o voľné vstupenky. Gabika je ďalšou členkou našej ekipy, ktorá bude štartovať na bratislavskej akcii. Milan Haba tu okúsi svoj historický maratón, Julo Ožvold skúsi prelomiť minuloročný osobný rekord na polmaratónskej trati. Gabika sa pokúsi o to isté. Jakub Valachovič a Jano Matúš budú možno štartovať v štafetách tímu Beháme.sk, tak, ako minulý rok. Pôjde teda o rozsiahlu akciu, naši bežci budú figurovať takmer vo všetkých jej zložkách.
-TK AC-
Mlaď čaká ďalšia halová previerka i s novým členom
Hoci s veľkou vervou vyhlasujeme, že halové preteky sú pre bežcov vytrvalcov skoro zbytočné a nemajú valný význam, predsa našich mladých chlapcov do haly občas zaženieme. Leo Cimerman a Tibor Horváth už okúsili príchuť halových súťaží v decembri na podujatí Brána k olympiáde. Teraz sa koná ďalšie kolo rovnakých pretekov, ktoré je určené najmä mládežníckym atlétom. Okrem Lea a Tibora sa tu predstaví nádejný šprintér Pavol Rigó, ďalší „týpek“ z Reedukačného centra v Sološnici.
Brána k olympiáde predstavuje širokú paletu behov – najmä na šprintérskych a strednotratiarskych dištanciách. Posúďte sami – 60 m, 60 m prekážok, 200 m, 300 m, 400 m, 500 m, 600 m, 800 m, 1000 m a 1500 m. Máte si z čoho vybrať. Leo a Tibor v decembri štartovali v behoch na 600 m a 300 m. Sami dnes svoje vtedajšie počínanie považujú za hanbu, ale nie je to úplne pravda. Obaja spravili určité pokroky a hoci sa nedá počítať s nejakými úchvatnými výkonmi, ako tréning pod strechou v tretrách to pre nich nebude zlé. V porovnaní s decembrom ich zrejme zapíšeme namiesto šesťstovky na kilometrovú trať. Trojstovku pobežia tiež. Minule sme chlapcom ušili bič, keďže sme ich nahlásili na šesťstovku, pričom mali potom len niečo cez hodinu a pol do štartu na 300 metrov. Teraz by mali mať viac času na odpočinok.
Do skupinky nám pribudne prvý šprintér. Pravda – neznamená to, že teraz sa naša skupina rozrastie z čisto vytrvalostnej bázy aj na rýchlostnú. Lenže Paľo Rigó je zrejme prírodný talent, ktorý má rýchly beh v krvi. A keďže ja sa toho času v rámci zamestnania môžem venovať chlapcom v centre, ktorých baví atletika, povedal som si, že ho zakomponujem k nám. Paľo má za sebou dva týždne tréningov rýchlosti, obratnosti, výbušnosti a sily. Navyše disponuje celkom slušnou výdržou, čo je v príkrom rozpore s inými rýchlymi mužmi. Tiež má prirodzený talent na pohyby. Chlapci napríklad len málokedy hrávali basketbal. Omnoho viac ich láka futbal, v ktorom sa okopávajú, podstupujú osobné súboje a pália do lopty bez rozmyslu ako z brokovnice. Naproti tomu basketbal je inteligentná hra, kde treba rozmýšľať a preukázať okrem fyzickej sily aj kus fantázie. Pre Paľa nebol problém pochopiť túto hru a podobne rýchlo by sa asi naučil hrať tenis, volejbal alebo vodné pólo. Stolný tenis už vie a ide mu skvele. Keď beží, zvláda to s ľahkosťou – žiadne kŕčovité pohyby. Má veľmi formovateľnú a ideálnu svalovú stavbu. Toto všetko sú atribúty, ktoré rozhodli o tom, že Paľa vyskúšame zakomponovať do atletických kruhov. V hale pobeží šprinty, predbežne 60 m a 200 m. Okrem neho by sa mali predstaviť žiaci z AC Malacky, konečnú nomináciu budeme dávať s kolegom Vladom Handlom dokopy v najbližších dňoch.
Jakub Valachovič
Morák opäť na začiatku
preteky
Malacky (31. 1. 2012). Juraj Moravčík si zapísal prvé preteky v roku 2012. Po pár týždňovej odmlke, keď mu pracovné povinnosti bránili v tvrdom tréningu, začal opäť naplno behať. Test na päť kilometrových pretekoch v sobotu 28. januára v Poole Parku, ktoré sa konajú každý víkend na rovnakom mieste a v rovnaký čas, nás príliš nenadchol. Ale odniekiaľ sa začať musí. Morák akoby symbolicky dosiahol rovnaký čas, akým zahajoval minuloročnú jesennú pretekársku sériu – 17:04 min. Po pretekoch bol sklamaný a sťažoval sa že sa mu bežalo veľmi zle. „Cítim, že som cez sviatky nabral nejaké kilogramy navyše. Treba ich teraz zhodiť a najmä poctivo trénovať ďalej,“ zhodnotil Morák na diaľku svoj výkon. V cieli ho klasifikovali na štvrtej pozícii, pričom tretí, junior Paul Green z Poole Runners dosiahol rovnaký čas ako Juraj. Takže to musel byť dramatický dobeh do cieľa. V sobotu celkovo dominovali juniorskí bežci. Víťazom behu sa stal Richard Horton z AC Poole, ktorý už Moráka porazil aj na pretekoch Zimnej série v Boscombe. Teraz dobiehal časom 15:18 min suverénne prvý. Takýto výkon veľmi kladne zhodnotil aj Morák. Druhý v cieli, Martin Yelling finišoval za 17:01 min, takže Horton za ten čas už v cieli hádam stihol spraviť aj strečing. Pri tejto príležitosti nás zaujímal rekord podujatia v Poole Parku. A vedzte, že v sobotu sa otriasal v základoch, ale odolal. Maximum je 15:13 min, ktoré v apríli minulého roka zabehol Steve Way. Horton vylepšil juniorský traťový rekord, pričom od toho hlavného ho delilo len 5 sekúnd. Pre Moráka to znamená, že konkurencia v Dorsete rozhodne je a spoločne sa budeme usilovať, aby sa Juraj čo najskôr vrátil do takej formy, aby stabilne vedel behať päťku aspoň za 16 min. Bude to medzistupeň k ďalším kvalitným výkonom.
–TK AC–